V. Klesniaková(ja) - Pád

1. kapitola (2. časť)

7. června 2009 v 13:36 | Veronika Klesniaková
Keď sme dojedli, išla som po Charlieho. Rozhodla som sa, že sa s ním pôjdem prejsť. Charlie bol rád, že sa konečne pohne niekam mimo nášho dvora. Nebrávala som ho vonku veľmi často. Dvor bol dosť veľký na to, aby sa necítil stiesnene. Vzala som ho však vonku vždy, keď som nemala dobrú náladu, pretože ma to nútilo menej myslieť na problémy. Charlie akoby vedel, že vždy, keď ho niekam vezmem, mám zlú náladu. Vždy bol tak prítulný. Vzala som ho na pláž. Tam som si sadla do piesku a nechala som ho vyblázniť sa. Behal a skákal. Vchádzal do vody a potom utekal späť pred vlnami. Potom prišiel ku mne, položil si hlavu na moje rameno a obtrel sa o mňa ňufákom. Ak som chcela stihnúť o piatej stáť na dvore, mala by som ho už vziať domov. Vzala som ho teda domov hneď, čo som na to pomyslela.

1. kapitola (1. časť)

7. června 2009 v 13:35 | Veronika Klesniaková
"Phoebe? Phoebe vstávaj! Pozri koľko už je hodín! Myslela som, že si už išla do školy! No tak Phoebe," mama mnou zatriasla. Vedela som,že som už znova zaspala, ale keď som už tak unavená! "Už vstávam, mami, neboj," povedala som a počula som buchnúť dvere mojej izby. Otvorila som oči a cez pootvorené žalúzie mi do nich zasvietilo prenikavé svetlo. Znamená to, že dnes je ďalší pekný októbrový piatok?
 
 

Reklama